Obrázok používateľa CEZ OKNO
TRANSYLVÁNSKY ÚSVIT: Kapitola V – Veľký objav 3

 

Vzal som potom niekoľko kameňov zo zeme a hodil ich smerom k neviditeľnej energetickej bariére. Ako sa jej kamene dotkli, transformovali sa na jemný prášok, ktorý dopadol na zem, utvoriac rovnú čiaru. Požiadal som o iné predmety z kovu, plastu, dreva či kože. Záver bol jednoznačný. Všetko z amorfných látok bolo okamžite zmenené na prach a všetko z organického materiálu bolo odmietnuté; pokiaľ to nedisponovalo vyššou individuálnou vibračnou frekvenciou. Zaslal som prášok do laboratória na analýzu a mierne sa potom rukou dotkol neviditeľného povrchu energetickej bariéry. Cítil som len mierne mravenčenie na pokožke, veľmi príjemné, preto som šiel ďalej, prechádzajúc až na druhú stranu energetickej bariéry. Bola približne centimeter hrubá.“

„Hľadel som na prekvapené tváre amerických funkcionárov a niekoľkých členov svojho tímu, ktorí boli stále na druhej strane bariéry. Šiel som k stene a stlačil trojuholník z dokonale zarovnaného kamenného štvorca. Toho, na ktorý teraz hladíš. V skutočnosti sa ho stačilo len dotknúť, pretože je nepohyblivý. Je pevný. Len jeho povrch je vyrezaný do skaly. Brána, z ktorej teraz vidíš len časť, sa okamžite začala ľahučko posúvať skoro bez akéhokoľvek hluku až do miesta, kde je teraz. To bol ten okamih, keď všetci z nás videli prvýkrát Veľkú sálu. Bol to moment intenzívnych emócií. Boli sme šokovaní, že bola rozsvietená tak, ako ju práve vidíš, ale bez toho, aby obsahovala akýkoľvek zdroj svetla, minimálne akýkoľvek konvenčný zdroj, o ktorom vieme.“

Cezar si dal krátku pauzu a ja som bol opantaný hľadiac do Veľkej sály, uvedomujúc si až teraz, že tam nebol žiadny zdroj svetla. Zahĺbený do toho, čo mi Cezar vravel, a svojimi pozorovaniami o prepojení medzi obomi sálami, som si predstavoval, že svetlo z Veľkej sály prichádzalo taktiež z osvetľujúceho systému, ktorý bol inštalovaný pozdĺž stien. Ale uvedomil som si, že svetlo nemalo žiadny zdroj, aj keď som mal chuť podotknúť, že vychádzalo z výnimočného materiálu, ktorý pokrýval steny sály. Svetlo bolo menej intenzívne, ako to v našom tuneli, bolo veľmi príjemné a poskytovalo relaxačný a uvoľňujúci stav, mentálne i fyzicky.

„Rozmer koridoru vytváral veľmi komplexný a hlboký pocit, rovnako tak i farba a vzor materiálu, z ktorého bol vytvorený,“ pokračoval Cezar v rozprave. „Ťažko môžeš odtiaľto vidieť jeho koniec, ale môžem ti povedať, že tunel po asi tristo metroch zatáča doprava. Zakrátko to uvidíš sám, ale vráťme sa späť k energetickej bariére. Dotkol som sa vymodelovaného trojuholníka znovu a brána sa posunula späť a prístup do Veľkej sály uzatvorila. Až keď som znovu bránu otvoril, znovu prechádzajúc zónou bariéry, uvedomil som si, že sa deaktivovala. Jedinečný príkaz teda odstránil energetickú bariéru a zároveň otvoril kamennú bránu, ktorá blokovala prístup k Veľkej sále.“

„Neskôr som podnikal viacero experimentov, obzvlášť po tom ako sme precízne vyznačili oblasť energetickej bariéry. Generál Obadea prišiel a dotkol sa neviditeľného povrchu bariéry prstom: a aj keď sa mu nič vážneho nestalo, aj tak mal pocit závrate a ťažkosti. Prezidentský vyslanec bol surovo zhodený na zem, aj keď styk jeho pokožky s bariérou bol len mierny. Až neskôr sa pod dohľadom doktora z tejto udalosti zotavil. Potom sa už energetickou stenou nepokúšal prejsť nikto. Traja vojaci, ktorí zahynuli, zažili pravdepodobne ten istý kontakt na tele vo väčšom rozsahu, čo bolo pre nich smrteľné. Problémom je, že ľudia nemôžu v neviditeľnej bariére zostať pridlho. Toto je neviditeľná bariéra medzi zatvorenou bránou a energetickým múrom. Tí, ktorí sa cez ňu nevedia dostať, tu nemôžu zotrvávať pridlho.“

„Skúsili sme to s pár vojakmi a po tom, ako sme uzatvorili bránu a aktivovali energetickú bariéru, mi povedali, že sa cítili akoby sa dusili, pričom to bolo stále intenzívnejšie. Preto sme museli energetickú bariéru opustiť a ponechať bránu otvorenú, ale ako si sám videl, umiestnili sme tam dve stráže a nainštalovali alarm v záujme prevencie akéhokoľvek neoprávneného prístupu do Veľkej sály. Systém identifikácie dúhovky sa po piatich sekundách sám resetuje, čo je dostatočný čas na to, aby si prešiel vstupnou líniou do sály a za posuvný systém brány. Poď ku mne bližšie. Chcem ti ukázať ako brána funguje.“

Cezar sa zľahka dotkol kamenného štvorca. Veľká brána, okolo tridsať centimetrov hrubá a vysoká ako Veľká sála, presahujúca šesť metrov, sa vďaka systému s ozubenými kolesami, ktorý som nebol schopný identifikovať, posúvala bez problémov. Keď brána vstup úplne zatarasila, mohol som vidieť, že bola ideálne zarovnaná, vybrúsená a bez akýchkoľvek nápisov na povrchu. Bol to len kamenný múr, skoro lesklý a pravdepodobne vážiaci viac ako dve tony. Čo mu však umožňovalo hýbať sa tak ľahko a precízne?

Zatiaľ čo som hľadal odpovede na tieto otázky, začal som mať dýchacie problémy a hlava sa mi krútila až do závrate. Cezar ma pozorne sledoval, otvárajúc bránu, a symptómy zmizli tak rýchlo ako sa objavili. Čítal otázku priamo v mojich očiach.

„Neviem čo to zapríčiňuje. Je to pravdepodobne akási interakcia medzi povrchom brány, keď je zatvorená, a energetickou bariérou, čo ovplyvňuje akýkoľvek organizmus v tomto medzipriestore. Taktiež sme neodhalili systém pohybu brány. Ak sa pozrieš pozorne, môžeš vidieť, že sa pohybuje doprava a tlačí túto kamennú dosku, ktorá zaberá celú bránu. Keď sa posúva doľava, kamenná doska sa taktiež posúva, silne pripevnená na stranu brány. Neverím, že sa jedná o primitívnu technológiu, pretože všetko funguje veľmi precízne a v tichosti. Musí sa jednať o úplne rozdielnu technológiu od tej našej.

Pozorne som sa zahľadel na posuv brány. Spoje boli veľmi precízne urobené a veľmi dobre zarovnané. Nič sa nemohlo cez ne dostať ani nič popod to vidieť. Precízne vymodelovaná brána jednoducho „vychádzala“ z ľavého múru sály a posúvala sa, kým nedosiahla pravý múr, kde ideálne zapadala.

„Pri týchto experimentoch a pozorovaniach, po tom ako sme už deaktivovali energetickú bariéru, jeden z vojakov v službe prišiel, aby nás upozornil, že americkí technici vyžadovali našu prítomnosť na základni,“ povedal Cezar. „Chceli nám povedať niečo dôležité.“

Generál Obadea a jeden z dvoch amerických generálov vyšli von pri centre pre analýzy. Vrátili sa a povedali mi, že po deaktivácii prvej energetickej bariéry na vstupe do Veľkej sály sa zrazu aktivoval veľký pologuľatý štít na druhom konci, zvláštne prejdúc na vyššiu úroveň vibrácii a vyžarujúc značné svetlo.“

Počas rozprávania sa Cezar vydal k búdkam vojakov.

„Poďme už,“ povedal. „Je čas vstúpiť do Veľkej sály. Sám sa môžeš presvedčiť o všetkom, čo som ti vravel.“

Cezar opäť podstúpil proces rozpoznania dúhovky. Takto sme mohli prejsť za bránu, prvýkrát vstupujúc na ten zvláštny a veľmi špeciálny materiál starobylého tunelu. Za nami sa postavili v tichosti na svoje strážne miesta dvaja vojaci. Na vstupe do Veľkej sály boli dve elektrické vozidlá, ale radšej sme zvolili chôdzu, aby mal Cezar dostatočný čas povedať mi, čo sa ešte stalo.

Zatiaľ čo rozprával, horlivo som skúmal galériu. Z letmého pohľadu som mohol usúdiť, že steny a podlaha, po ktorej sme chodili, bola z precízne zarovnaného kameňa hory. Priblížiac sa k ľavému múru a dotknúc sa ho som spozoroval, že bol pokrytý materiálom, ktorý vyzeral ako umelý. Zároveň som však mal pocit, akoby na ňom bolo niečo organické. Mal farbu benzínu, ale jeho odraz bol často zelený alebo dokonca tmavomodrý. Mal som tiež určitý pocit vlhkosti prichádzajúci z nepravidelných pruhov, ktoré boli všade a v každom smere. Bolo tiež neskutočné, že keď sme sa pohli, pruhy menili polohu, šírku a farbu: ale s veľkou ľahkosťou, zanechávajúc pocit, že to bol len relatívny efekt našich pohybov vo vzťahu k múru. Farebné nuansy mali hlboký ukľudňujúci účinok na psychický stav a menili spôsob, akým ste vnímali vzdialenosti. Keď som to povedal Cezarovi, odvetil:

„Taktiež sme si to všimli. Museli sme zmerať celkovú vzdialenosť sály a na rôznych segmentoch, pričom sme tam museli po stranách umiestniť aj značky.“

Vskutku ste mohli na pravej strane sály vidieť míľniky, ktoré uvádzali vzdialenosť v metroch a yardoch od vstupu do tunelu. Tiež som si všimol, že materiál bol drsný na dotyk a nebolo možné ho poškriabať alebo ohnúť. Cezar mi povedal, že materiál odolával akýmkoľvek pokusom o prelomenie, prienik, poškrabanie alebo narezanie, plameň, oheň alebo fréza boli do materiálu absorbované. Oheň na ňom prakticky nebol schopný horieť.

„Americkí výskumníci nevedia o tomto materiáli povedať nič, pretože z neho nemajú vzorku. Jediné, čo môžu povedať je, že je zvláštnou kombináciou organickej a anorganickej látky, ale spôsob zoskupenia jeho vnútornej štruktúry je pre nich stále veľkou záhadou.“

Na míľniku, ktorý ukazoval dvesto osem metrov sa sála naraz v ostrom uhle točila vpravo. Dôvod tejto trajektórie nie je možné určiť. O dosť ďalej som mohol vidieť modré svetlá svietiace ako hviezdy. Vidiac moje emócie sa Cezar pousmial a riekol:

„Toto je koniec našej cesty. Ale podľa údajov, ktoré doteraz mám, určitým spôsobom aj začiatok niečoho väčšieho. Technológie, prostredníctvom ktorých boli tieto údaje získané, sú kolosálne; ale nanešťastie k nim nemôžeš mať prístup. Lepšie to pochopíš, keď sa dostaneme do Projekčnej sály, ako sme sa ju rozhodli pomenovať.“

„To znamená, že sa tam Američania dostali tiež,“ povedal som.

„Keď sa mi podarilo vyriešiť problém s prvou energetickou bariérou, Signore Massini chcel vstúpiť do koridoru a dostať sa do Veľkej sály. Pripomenul som mu zvýšené nebezpečenstvo, ktoré zapríčinilo smrť troch vojakov, ako aj potrebu silných bezpečnostných systémov a alarmov, ktoré museli byť namontované na vstup do hlavného koridoru. Nebol nadšený, ale nemal príliš na výber.“

„Snažil som sa získať čo najviac času, ale hlavne, aby som sa dostal do Veľkej sály bez doprovodu. Nevedel som, čo odtiaľ chceli, ale veril som, že to zistím hneď potom, ako do sály vstúpim a skontrolujem čo obsahuje. Satelitné údaje ukazovali existenciu veľkého priestoru na konci sály, ale ten bol taktiež chránený energetickou bariérou.“

„Pri organizovaní prieniku do tunelu, využijúc neprítomnosť Američanov a Signore Massiniho, som si vzal elektrické vozidlo a prešiel týmto koridorom, prázdnym viac ako päťdesiat tisíc rokov, k svetlu, ktoré vidíš ďalej pred sebou. To čo vidíš svietiť, je odrazom časti veľkého ochranného energetického štítu Veľkej sály. Ako zistíš, na konci sa sála zase zatáča.“

„Tajne som dúfal, že by som sa mohol cez túto bariéru dostať tak, ako to bolo pri prvej, ale keď sa tak stalo, premohlo ma to. Galéria, ktorou sme teraz prechádzali, sa naraz otvorila do obrovskej sály v pravej časti srdca hory, zahrňujúc rozsiahly pologuľovitý štít. Tento štít obklopoval Projekčnú sálu a všetko, čo obsahovala. Veľkosť štruktúry bola jedinečná, no v čase, keď som zisťoval najvhodnejší spôsob, ako sa dostať dovnútra, bol som urgentne zavolaný na základňu. Novinky, ktoré som sa tam dozvedel, všetko skomplikovali. To bol kľúčový moment, ktorý som nepredvídal.“

-pokračovanie-

Ak chcete, aby Vám nič neušlo, napíšte na: redakcia@cez-okno.net, budeme Vás o nových častiach informovať mailom, pozn. red.


Všetky vydané časti seriálu nájdete na tejto adrese.


Z anglického originálu: Radu Cinamar, Peter Moon, “Transylvanian SUNRISE”

Preklad: M.B.

Korektúry: Sokol

exkluzívne.cez.okno


Tento článok, ktorý sme pre vás preložili, má 1708 slov.

Len vďaka Vašim darom môžeme ďalej prinášať informácie všetkým bezplatne a neustále sa zlepšovať. Ak chcete našu prácu oceniť
prispejte na ďalší chod portálu

č.ú. 0404091578/0900

IBAN: SK78 0900 0000 0004 0409 1578
SWIFT (BIC): GIBASKBX


Keď nemáte PAYPAL konto, prispejte cez bankovú kartu:
kliknite na DONATE a potom vo formulári na ›› Continue

Aktuálny STAV vidíte vľavo HORE

›› BILANCIE PORTÁLU


 

Súvisiace:

Podzemné systémy
https://www.cez-okno.net/rubrika/rubriky/podzemne-systemy

Odhalenie
https://www.cez-okno.net/rubrika/odhalenie

 


august 25, 2018 17:35 popoludní
  • krát komentár

2 krát komentár

  1. Obrázok používateľa fero
    feroaugust 26, 2018 18:15 popoludní

    Komentár: 

  2. Obrázok používateľa Mima
    Mimaaugust 26, 2018 18:28 popoludní

    Komentár: 

    Áno, malo by to byť rovno pod sfingou a babele

 

 

Top