Naše dobrodružstvo so štúdiom starých máp začalo v lete roku 1977, keď Charles Hapgood odpovedal na článok, ktorý sme napísali a v ktorom sme naznačili svoje presvedčenie, že Antarktída je miestom, kde sa kedysi nachádzala Atlantída.* Došli sme k záveru, že Hapgoodova teória posuvu zemskej kôry je chýbajúcim článkom, ktorý by mohol pomôcť odhaliť tajomstvo tohto strateného ostrovného kontinentu. Charles nám odpovedal:

Jedného chladného zimného dňa v roku 1929 sa riaditeľ tureckého Národného múzea Halil Edhem hrbil nad svojou samotárskou úlohou klasifikácie dokumentov. Pritiahol si bližšie mapu zakreslenú na srnčej koži. Keď Halil listinu celkom roztvoril (jej rozmery boli 60 x 90 cm), bol prekvapený, aká veľká časť Nového sveta bola na tejto mape z roku 1513 zakreslená...

Lidská historie je jako enigma. Víme o ní tak málo, a i to je vysoce diskutabilní, jelikož se každou chvílí objevují nové důkazy a poznatky, které vyvrací to, co bylo řečeno. Jsme, jako kdybychom ztratili paměť. Jsme schopni poskládat malé částečky naší historie, ale už z toho neumíme dát dohromady nějaké ověřené vysvětlení. Jako by nám stále jeden puzzlík chyběl.

Najzáhadnejšou horou na svete je nepochybne tibetská hora Kailas, ktorá je opradená množstvom mýtov a legiend. Dnes už nikto presne nevie rozlíšiť, čo je storočiami šírená spomienka, a kedy už začína legenda. Pravdou je však to, že doposiaľ sa na ňu nepodarilo vystúpiť žiadnemu horolezcovi. Aké záhady hora Kailas ukrýva?