KP.RU - Pred starnutím nás ochráni slnko | Vedci zistili, že ľudia, ktorí sa vyhýbajú slnku alebo neprijímajú dostatočné množstvo vitamínu D v potrave, si spôsobujú škodu, ktorá predstavuje starnutie a s tým súvisiace choroby. Význam tejto straty je natoľko veľký, že ľudia s nedostatkom vitamínu D (tzv. „slnečný vitamín“, nakoľko ho organizmus z 90% získava pôsobením slnka) sú biologicky až o 5 rokov starší ako tí, ktorí ho majú v organizme veľa. Dr. Brent Richards z Kráľovskej vysokej školy v Londýne, stojaci v čele výskumu, hovorí: „Tieto výsledky sú ohromujúce, keďže po prvýkrát poukazujú na fakt, že ľudia s vysokou hladinou vitamínu D v organizme môžu starnúť pomalšie ako tí, ktorí majú túto hladinu nižšiu“. Pomáha to objasniť, ako nás vitamín D chráni pred chorobami spojenými s vekom (napríklad pred srdcovocievnymi ochoreniami).

KP.RU | Doteraz sa predpokladalo, že Mesiac nemá vlastné magnetické pole. I keď niektorí vedci skúmajúci planéty vyjadrili predpoklad, že magnetické anomálie tam byť musia. A nezmýlili sa. Ukázalo sa, že časť povrchu Mesiaca chráni od slnečnej radiácie neveľký magnetický štít. Jeho existenciu objavili bádatelia zo švédskeho Inštitútu kozmickej fyziky a ich kolegovia z Indie, Švajčiarska a Japonska. Neobvyklý útvar je situovaný v severo-východnej časti spätne od našej družice. Vedci predpokladajú, že to nejako súvisí s prítomnosťou veľkého kráteru po dopade meteoritu na protiľahlej strane Mesiaca.

KP.RU | Blesky nad kráterom neboli prekvapením. Skôr či neskôr sa museli ukázať. Dôvodom tohto očakávania bola minuloročná erupcia sopky Mount Redoubt na Aljaške. Vtedy sa po prvýkrát podarilo sfotografovať zúrivosť vulkanickej či špinavej búrky – tak volajú tento fenomén. Podarili sa aj súčasné snímky, ktoré boli vyhotovené vďaka špeciálnemu zariadeniu: reagovalo na elektrické impulzy a umožnilo fotografovať blesky bezprostredne v tom momente, kedy udierali.

KP.RU | Obyvatelia štátov stredozápadu – Missouri, Indiana, Illinois, Wisconsin a Ohio pozorovali, ako ponad USA preletela gigantická ohnivá guľa. Očití svedkovia tvrdia, že „guľa bola jasná – takmer ako slnko – a pomaly sa pohybovala zo západu na východ po tmavej večernej oblohe približne štvrť hodiny“. Niektorí tvrdia, že pri prelete horizontom sa žiarivý objekt rozpadol na časti a potom sa stratil z dohľadu. Ohlasujú dlhšie trvajúci hlasný zvuk, ktorý býva obyčajne pri páde alebo zrážke. Ľudia hovoria, že keď to začuli, triasli sa domy aj stromy.