Kde bolo, tam bolo, za siedmimi horami, za siedmimi dolinami, tam kde sa žinčica sypala a ovčí syr sa lial, bola raz ôsma hora a tá hora sa volala Poľana. Ej, bolo to vtedy v jej horách a dolinách veselo! Len čo ráno spoza Poľany vykuklo slniečko, jeho lúče sa trblietali v tisícoch kvapkách rannej rosy a celý kraj sa prebudil do nového dňa. Po lesoch sa rozospievali vtáci, na lúkach sa objavili stáda lesnej zvery a za veselého žblnkotu horských bystrín opúšťali ovečky salaše a pobrali sa na pašu...