Tibetský duchovný vodca dalajláma dnes vyslovil pochybnosti, či treba pokračovať v tradícii reinkarnácií najvyššieho predstaviteľa tibetského budhizmu. Vo vyhlásení na svojej oficiálnej webovej stránke dodal, že s ostatnými poprednými predstaviteľmi duchovného hnutia sa budú tejto záležitosti venovať približne o 15 rokov. "Keď budem mať okolo 90 rokov, záležitosť prekonzultujem s vysokými lámami, tibetskou verejnosťou a inými zainteresovanými ľuďmi, ktorí vyznávajú tibetský budhizmus..."

„Chodil som v červenom rúchu, na krku nosil jeho portrét. Žil som v komúne v Zűrichu, mal tam prosperujúcu stavebnú firmu a dve známe vegetariánske reštaurácie. Viedol som kníhkupectvo, zásielkovú službu, dohliadal na ubytovanie, bol som čašník, remeselník, všetko, čo treba. Keď som po prvýkrát prišiel do komúny v Oregone, mal som nevýslovný pocit šťastia. Deficit lásky sa naplnil, konečne som bol akceptovaný taký, aký som, a nie, aký by som mal byť. Atmosféra komúny na fascinovala. Taký idealizovaný raj.“

Nikdy jsme si s Davidem ani nepomysleli, že bude napsán dokument jako jsou tato Zjištění, a ačkoli nás ani ve snu nenapadlo, že je budeme někdy sepisovat, nemožné se stalo skutkem. V následujícím textu popisujeme situaci, která stále trvá v ášrámu Sai Baby. Tato situace je bohužel velmi zlá a možná vás až vyděsí a dotkne se vás, stejně jako se to přihodilo nám, když jsme začali narážet na fakta, která jsme prostě nemohli ignorovat. Když David akceptoval, že se děje něco velmi špatného, začal to důkladně vyšetřovat a při tom se stále modlil, aby se nakonec ukázalo, že nic z toho není pravda. Tato Zjištění jsou tím posledním, co jsme kdy chtěli. Teď ale existují a prosíme čtenáře, ať si je pozorně celá přečtou, než zaujmou nějaké stanovisko.

Príspevok doplňuje článok „Čo nesmie vedieť vytunelovaný o Tibete“ o súčasné údaje o Tibete. Vydávam ho ako súčasť návštevy Dalajlámu na Slovensku, pretože predpokladám, že v rámci tradície sa začne blúzniť o nedodržiavaní ľudských práv v Tibete a v komunistickej Číne. Do roku 1959 keď Dalajláma vládol v Tibete skoro všetka obrábaná pôda a pastviny patrili šľachte a kláštorom, pričom väčšina obyvateľov boli nevoľnici, ktorí na nich robili. Tibetská aristokracia a vedúci mnísi, 5% populácie, vlastnili a rozhodovali o všetkom. Systém sa podobal nevoľníctvu v Európe spred 700 rokov.