Erdogan Ercivan: Patenty egyptských faraónov IV. – PODZEMNÝ LABYRINT S TAJNÝMI KOMORAMI 2

V knihe Hermetica sa zachoval dialóg medzi božstvom Hermom Trismegistom (Thotom) a jeho žiakom Asklépiom (Imhotepom). V dialógu sa celkom otvorene hovorí o astronomických účeloch stavieb na skalnej plošine: „Nevieš, Asklépios, že Egypt je obrazom nebies a odrazom celého usporiadania nebeských záležitostí?" Teória publikovaná pred niekoľkými rokmi poskytuje prinajmenšom indície o súvislosti Sfingy so súhvezdím Leva v tej podobe, ako toto súhvezdie vyzeralo okolo r. 10 500 pred n. l. V tom roku mala byť Sfinga v deň jarnej rovnodennosti nasmerovaná presne na súhvezdie Leva. Možnosť, že Sfinga vznikla niekedy okolo r. 10 500 pred n. l., nevylučujú ani geológovia.

Erdogan Ercivan: Patenty egyptských faraónov III. – PODZEMNÝ LABYRINT S TAJNÝMI KOMORAMI

Niektoré výskumy sa v okolí pyramíd v Gíze rozbehli už r. 1909. Pri vykopávkach sa objavila podzemná chodba v podobe dláždeného chodníka s dĺžkou 450 m, šírkou 22 m a s rôznymi odbočkami, vedúcimi na povrch. Iné odbočky spájali jednotlivé objekty popod zem. Klaus-Ulrich Groth, duisburský advokát a výskumník v oblasti pyramíd objavil túto informáciu v knihe Henriho S. Lewisa La Prophézie symbolique de la Grande Pyramide, ktorá bola vydaná len vo francúzštine. V nej sa píše:

Stránky

Top