VÁM, CUDZINCOM V KOLEKTÍVNOM SNE...

Snívame kolektívny sen, v ktorom sa začalo diať čosi veľmi nezvyčajné – akoby sa nám chvela zem pod nohami, začíname sa cítiť neisto, krúti sa nám hlava a zdiaľky počujeme temné dunenie... Dejú sa nezvyčajné veci; nič nie je naporiadku, blýska sa a prší, prichádzajú lejaky, ktoré zaplavujú naše príbytky, naše najistejšie istoty... Prichádzajú tornáda, zemetrasenia a katastrofy všetkého druhu... Otriasa sa kolektívny sen a my máme strach – dúfame však, že nás sa to nedotkne, že náš sen sa pri istom vyvinutom úsilí nezmení...

KOLAPS ČASU A ČO POTOM...

Nemáte pocit, že sa čosi deje s časom?
Ja áno. A mám ten pocit už pekných pár rokov.
Nikto mi nenahovorí /iba ak by som sa rozhodol urobiť zo seba úplného hlupáka/, že všetko je v normále a dni sú také, ako boli predtým. NIE SÚ.
DNI, TÝŽDNE, MESIACE A ROKY NIE SÚ AKO BOLI PRED TÝM!
Čo sa deje?
Myslím si o tom toto: ČAS NA HODINKÁCH NEPASUJE NA REÁLNY ČAS – a naopak...

2010: MIMORIADNA SPRÁVA O LETE

Odišlo leto.
To ktoré tu bolo v roku 2010, rovnako, ako všetky, čo tu boli predtým, sa už nevráti.
Leto prebehlo a je za nami; os Zeme sa pohla v smere rovníka a planéta sklonila hlavu ku zime.
Moja skúsenosť s letom 2010 je táto: BOLO MIMORIADNE...
Slovo „mimoriadne“ obsahuje v sebe vybočenie z radu a poriadku; a presne také bolo toto leto... Toto leto roku 10 vybočilo z radu a navždy sa zapíše ako mimoriadne...
Chcete počuť prečo si to myslím?

FONTÁNA PRE ZUZANU a iné PUTOVANIA...

„Ako vieš, na pokračovaní ´Fontán´ som nepracoval – vnútorne som bol už inde, okrem toho som zanevrel na písanie a scenáristiku ako takú... Bol som presvedčený, že musím v sebe nájsť čosi veľmi dôležité, nevedel som však čo to je... Celý môj životný príbeh môžem spokojne rozdeliť na ´pred San Pedrom´ a ´po San Pedre´. San Pedro ma jednoducho zmenilo. Niet pochýb. Pred San Pedrom som rozmýšľal, o čom budem písať, či vôbec mám právo písať a aký zmysel svojmu písaniu dať. Po San Pedre len píšem. Písanie je pre mňa samo o sebe ´rozmýšľaním´; robí mi potešenie, radosť a dáva mi pocit, že život nežijem len tak podaromnici.“

Stránky

Top