KEĎ MI PREPLO, BOL BIELY DEŇ...

Máte veľa starostí, hovoríte... Chápem vás – aj ja som ich mal, pokiaľ mi nepreplo... Máte iste pravdu – všetci sme ustarostení... Sme plní starostí: vy ste plní starostí, oni sú plní starostí... Ja, ty, ona... My, vy, oni všetci sme po okraj plní starostí... Po okraj hovoríte? Po okraj č o h o? Je tu niečo, čo má okraje? Je tu niečo, alebo niekto, kto všetky tieto starosti obsahuje, je tu čosi ako nádoba na starosti, ktorú je možné naplniť po okraj, ba ju aj preliať ako šampanské?

SLNOVRAT ROKU 2010 – ROZHODNUTIE PRE KVANTOVÝ SKOK

Sme navyknutí držať sa istôt: ak nemáme dopredu veci „poistené“, neideme do nich. Nechceme byť „prvolezcami“, priekopníkmi nových ciest – máme nesmierny strach z toho, či to vyjde, či si nevykrútime krk, nespadneme na chodníčkoch, ktoré pred nami ešte nikto nepreskúmal... A predsa na to – aby mohla prísť „novosť“ je potrebné rozlúčiť sa s tým, čo „novosti“ bráni, aby sa prejavila... Treba sa odhodlať pre skok...

MUKEL, KTORÝ NEVOLIL...

V tejto našej base vymysleli geniálnu fintu: funguje celé stáročia, ba hádam odvtedy, čo je basa basou... Táto finta je tak stará, ako celé väzenie. Zdá sa, dokonca, že bez nej by láger nebol lágrom... Vďake tejto finte už ani mne už nepríde, že som odsúdený na doživotie... Možno je to v iných basách inak, ale v tej, o ktorej hovorím ja, to funguje tak, že všetko, čo sa tu deje, rozdelili vďaka tej finte na dve časti – každú časť zasa na dve časti a tie potom znova na dve... Celý náš spoločenský život je rozdelený: môžete byť zadobre buď s bacharmi – to však nevychádzate so spoluväzňami. Ak ste zadobre so spoluväzňami, to si zasa nevychádzate s bacharmi. Môžete si však vybrať, môžete voliť...

TOTO JE TEN KONIEC SVETA, POVEDALA MOJA BABKA...

MÁME VPLYV.
A nie je to malý vplyv – jeho rozsah a skutočná moc závisí od stupňa našej schopnosti „naskenovať“ určité množstvo nami prežívanej reality. Náš vplyv je kozmický...
Ako ľudia svojej doby si len ťažko dokážeme predstaviť pojem „moc“ a nespájať ten pojem s osobnými výhodami, vlastnou prestížou. Akú mám už len ja moc, keď ma hocikedy vyhodia z roboty, skončím na úrade práce, alebo azda na ulici?

Stránky

Top