TAJNÉ DEJINY SLOVENSKA časť XI.: Sloveni - najgermánskejší Germáni 4. časť

"Pojem HROM mal teda božský pôvod, a toto slovo museli naši predkovia vnímať obdobne ako súčasné slovo BOH. A napodiv to zrejme aj tak bolo, pretože napriek tomu, že slová BOH a HROM majú v súčasnosti rozdielne významy, slová od nich odvodené sú navzájom synonymické. K výrazu HROMŽIŤ poznáme synonymá nadávať, kliať, hrešiť a BOHOVAŤ. Bohatiersky, BOHOVSKÝ chápeme rovnako ako OHROMNÝ, v zmysle úžasný, očarujúci, vynikajúci spomedzi ostatných, nadpriemerný; ale i ohromný v zmysle rozsiahly, nesmierny nadľudský teda božský. Ďalej bohatstvo (veľa niečoho, napríklad majetku) – hromada (veľa niečoho), ale i obohatiť sa a nahromadiť niečo. Avšak i protiklady: bohatstvo a pohroma. Výraz hrom v súvislosti s uctievaním boha nachádzame i v slove chrám, ktoré do chorvátčiny prekladáme ako hram (hram – hrom). V poľštine pre slovo chrám medzi inými nachádzame i slovo bóžnica."

TAJNÉ DEJINY SLOVENSKA časť X.: Sloveni - najgermánskejší Germáni 3. časť

"Diplomat Ibráhím ibn Jackúb at-Turtúší (zhruba polovica 10. storočia) uvádza 18: Slovania sú odvážni a bojovní. Keby neboli rozdrobení na veľa kmeňov a rodov, nijaký národ by ich nemohol poraziť."
Najvýznamnejším a zároveň i najväčším germánskym kmeňom boli Suebi. Tacitus o nich hovorí: "Teraz musím prehovoriť o Sueboch. Nie je to jediný národ ako Chatti alebo Tencteri, pretože zaberajú väčšiu časť Germánie a delia sa na menšie kmene s vlastným menom, avšak všetci dohromady si hovoria Suebi."

TAJNÉ DEJINY SLOVENSKA časť IX.: Sloveni - najgermánskejší Germáni 2. časť

„Odvíjať pôvod a rozšírenie Slovanov, nositeľov haploskupiny R1a, od málopočetnej skupiny pokorných roľníkov žijúcich v močaristých oblastiach, je nielenže logický nezmysel (močiare a roľníčenie nejde veľmi dokopy), ale priam osudový omyl historikov konajúcich na politickú objednávku, vrátane ich dôverčivých nasledovníkov. Omyl, z ktorého boli exaktne usvedčení pomocou DNA, omyl, z ktorého by mali veľmi rýchlo vycúvať, pretože im už zakrátko nebude nik veriť.“

TAJNÉ DEJINY SLOVENSKA časť VIII.: Sloveni - najgermánskejší Germáni 1. časť

Kto sú Germáni, či germánske národy dozvieme sa v každom lexikóne, či v detskej encyklopédii. Germáni zaberajú súvislé územie od severu až po stred Európy, hovoria germánskymi jazykmi, ktoré sú si navzájom príbuzné a majú spoločnú, vzájomne previazanú históriu. Na severe žijú Nóri a Švédi, s nimi susedia z juhu Dáni, na západe sú Flámi, na juhu Rakúšania a čiastočne Švajčiari a medzi nimi v strede sa rozkladá územie najväčšieho národa spomedzi Germánov – Nemcov. Prevláda názor, že predkovia týchto Germánov osídlili južnú Škandináviu zhruba okolo roku 2000 pred naším letopočtom, odkiaľ potom expandovali smerom na juh k Alpám, pozdĺž Dunaja, neskôr do Talianska a Španielska. V 1. storočí už zaberali pomerne rozľahlé územia Eúrópy od severu až po Dunaj, a od Čierneho mora po Rýn, pričom v nasledujúcich storočiach postupne ovládli územie až po Jadranské more a Peloponéz, obsadili Apeninský polostrov (Ostrogóti, neskôr Longobardi) a temer celý Pyrenejský polostrov (Visigóti, Suebi) a severnú Afriku (Vandali).

Stránky

Top