Prednedávnom pohon na sochu Štefánika a jej autora Kafku, teraz zase Kulich neprešiel kádrovaním priam svätých inkvizítorov, ktorí by na hranicu postavili oboch, sochára i jeho dielo. Keďže sme vraj ten mladší brat v bývalom Česko-Slovensku, nuž pozrime sa, ako sa k svojej histórii chovajú oni. Na Vyšehrade stoja monumenty o Přemyslovcoch. Aj najmladšia dcéra Krokova, Libuša a jej Přemysl - Oráč, práve obdarená víziou predpovedá „město veliké“ a skvelú budúcnosť českého národa. Nádherné sochy od Václava Myslbeka. Mýtické bytosti, ktoré existujú iba v legendách a asi nikdy neboli a už vôbec nie na Vyšehrade, hoci odtiaľ je výhľad na Hradčany nádherný. A nebola ani dedina Stadice, odkiaľ mal pochádzať Přemysl. Ale to vôbec nemohlo pomýliť ani Myslbeka, ani Smetanu, ktorý o Libuši zložil možno najvrúcnejšiu operu, ani Jiráska, ktorý spísal Staré povesti české. Ani všetkých maliarov, Alešom počínajúc, ktorí vyzdobili steny a stropy Národného divadla. Lebo o národe, jeho histórii, ale aj legendách hovoria výtvarnou rečou všetci. Lebo ich srdce tuho bilo za národ a urobili pre jeho slávu všetko, čo vládali.