Charles Baudelaire, Guillaume Apollinaire a ich odkazy v básňach

O veľkolepých básňach Baudelairea a Apollinairea niet pochýb, čo ma zarazilo viac je, že si Baudelaire písal často listy so skladateľom Franzom Lisztom (údajným slobodomurárom). I Victor Hugo bol jeho tvorbou nadšený. Vo viacerých básňach sa dá vycítiť, že píše o tajných spoločnostiach. Teda aspoň podľa mňa. Báseň je však oveľa krajšia od prózy hlavne tým, že človek tam vidí, čo chce vidieť, podľa toho ako sa aktuálne cíti a často aj časom a získaním životných skúseností uvidíte jednotlivé verše celkom inak, ako ste ich chápali predtým. Preto si skúste zobrať do rúk autorov, ktorí vám za mlada nič nehovorili, ktorých ste v škole nemali v obľube a začítajte sa do ich hlbokých myšlienok, ak sa cítite vyzretejší. Podľa mňa tam určite uvidíte viac ako len báseň.

Ľudovít Štúr - genius loci

Spomínať má zmysel iba vtedy, ak sa pozrieme, aký presah majú jeho skutky pre dnešok. Ak by Uhrovec a jeho genius loci nedal Slovensku nič viac, iba tohto muža, potom ho musíme uctievať na veky vekov. Ľ. Štúr je predovšetkým mužom veľkej triády: 1. najskôr sformoval spisovnú slovenčinu, aby vytvoril z roztratených ostrovov súvislú pevninu - povedomé Slovensko; 2. keď mal slovenčinu, založil prvé politické Slovenské národné noviny a literárnu prílohu Orol Tatranský; 3. prostredníctvom novín sa stal poslancom na Uhorskom sneme za kráľovské mesto Zvolen a vzápätí podpredsedom Slovenskej národnej rady. Teda zákonodarca slovenčiny, novinár-spisovateľ a napokon politik.

Thomas Jefferson - Deklarace nezávislosti

Když se v běhu lidských životů stane pro některý národ nezbytným rozvázat politické svazky, které jej poutaly k jinému národu, a zaujmout mezi mocnostmi světa oddělené a rovnocenné postavení, k jakému jej opravňují zákony přírody a boha přírody, pak prostá úcta k názorům lidstva vyžaduje, aby vyhlásil příčiny, které jej vedou k odtržení.

Najznámejší tvorcovia „maďarskej“ hudby

O vývoji maďarskej hudby neexistujú žiadne záznamy. Keď Ugori, predkovia Maďarov prišli do Karpatskej kotliny nepoznali nijaké hudobné nástroje. Za čias Arpádovcov na kráľovskom dvore pestovali hudbu len Slováci prípadne niektorí cudzí návštevníci dvora. Všetky písomné pamiatky nazývajú hudcov tej doby igricmi a kobzarmi. Až neskôr, za čias Rákociovských vojen, okolo roku 1700 sa začína hovoriť o akejsi „maďarskej“ hudbe. Ale pôvodcami tej hudby neboli Maďari, ale Cigáni, ktorí boli muzikantmi v Rákociho tábore.

Stránky

Top