A. C. Doyle, známy - neznámy III.

Keď 7. 7. 1930 zomrel v sussexskom Crowborough sir A. C. Doyle, zanechal za sebou impozantné literárne dielo v podobe asi 60 kníh. Okrem nerozlučnej dvojice Holmes - Watson, vystupujúcej v štvorici už menovaných románov a 56 poviedkach sústredených v antológiách Dobrodružstvá Sherlocka Holmesa (The Adventures of Sherlock Holmes) a Spomienky na Sherlocka Holmesa (The Memoirs of Sherlock Holmes) zaľudnili Doylov svet aj ďalšie nezabudnuteľné postavy prechádzajúce z jednej knihy do druhej ako bol, napríklad, hrdinský napoleonský dôstojník Étienne Gérard či nezabudnuteľný profesor Challenger, ktorým budeme venovať ďalšiu pozornosť.

A. C. Doyle, známy - neznámy II.

V roku 1890 sa v rukách čitateľov ocitol druhý Sherlockov príbeh pod názvom „Znamenie štyroch“ (The Sign of Four). Tento viac ako ktorýkoľvek iný ovplyvnil indickými motívmi inšpirovaný román Michaela Collinsa „Mesačný kameň“ a dodnes predstavuje pôsobivú kompozíciu Holmesovej dokonalej práce s motívom prekliateho orientálneho pokladu, ktorý tak vzrušoval myseľ románopiscov na prelome 19. a 20. storočia.

A. C. Doyle, známy - neznámy I.

Možno iba súhlasiť s názorom istého literárneho kritika, podľa ktorého by bolo určite smiešne predstavovať Sherlocka Holmesa - toho predsa pozná takmer každý - aj ten, ktorý túto známosť popiera so slovami, že detektívky predsa nečíta. Od roku 1887, kedy sa geniálny knižný detektív predstavil čitateľom v Doylovom románe „Štúdia v šarlátovom“ spolu s neodmysliteľným doktorom Watsonom ubehlo už neuveriteľných 115 rokov, počas ktorých sa Holmesova postava s ostro rezaným profilom tváre a vysokým čelom, v cestovnom plášti, čiapkou a fajkou v ústach stala jednou z najpopulárnejších literárnych charakterov pre čitateľov celého sveta.

Čas chleba a hier

Slovensko 11. januára 2009 stratilo jednu z najvýraznejších osobností svojej histórie. V ten deň umrel básnik svetového mena Milan Rúfus, ktorého poézia bola preložená do takmer dvadsiatich jazykov, autor vyše tridsiatich kníh a viacnásobný kandidát na udelenie Nobelovej ceny za literatúru. Už knižný debut Milana Rúfusa Až dozrieme (1956) vyvolal u čitateľov a literárnej kritiky obrovský ohlas. Podľa básnika Pavla Janíka „znamenal návrat slovenskej poézie zo slepej uličky oficiálnej rétoriky, patetickej dikcie a povinného optimizmu, návrat k spontánnej súkromnej výpovedi, originálnemu lyrickému hľadačstvu a k nezameniteľnej osobnostnej imaginatívnosti, ktoré zároveň reprezentujú oživenie prerušených predchádzajúcich vývojových tendencií symbolizmu, poetizmu, vitalizmu a surrealizmu“. Namiesto falošného revolučného nadšenia a budovateľských hesiel ponúkol prostú, esteticky pôsobivú poéziu plnú vnútornej krásy.

Stránky

Top