Z prejavu Václava Havla v decembri 1989

Komunisté vás budou strašit nezaměstnaností, není to pravda, ničeho se nebojte. Dvacet let tvrdila oficiální propaganda, že jsem nepřítelem socialismu, že chci v naší zemi obnovit kapitalismus, že jsem ve službách imperialismu od něhož přijímám tučné výslužky, že chci být majitelem různých podniků… Byly to všechno lži, jak se záhy přesvědčíte, protože tu brzy začnou vycházet knihy, z nichž bude zřejmé, kdo jsem a co si myslím. Slibuji vám, že funkci prezidenta vezmu na jedno volební období, pak bych se chtěl věnovat práci dramatika.

Hlavne pre mladých. Obdobie od roku 1989 až po dnes

17. novembra 1989 sa začala tzv. “nežná revolúcia“ manifestáciou študentov na počesť Jána Opletala, zavraždeného fašistami v novembri 1939. Na tejto manifestácii, ktorá údajne bola veľmi pokojná, zasiahla polícia. Po čase sa ukázalo, že iba navonok bola pokojná, lebo už dávno pripravované zvrhnutie socialistického systému sa naplánovalo na 17. november 1989. Polícia zakročila až vtedy, keď pokojná manifestácia začala pomaly, ale isto prerastať na vystúpenie proti socialistickému systému, čiže k prevratu.

V TESTE ČASU

Takmer všetko, čo nás obklopuje, prešlo za posledných dvadsať rokov výraznými zmenami. Rozdiel vidno aj v sortimente tovaru, ktorý nám núkajú dnešné obchodné reťazce. Autá, bicykle, práčky, tropické ovocie či mäso už dávno nie sú podpultovým tovarom a netreba na ne čakať v radoch či poradovníkoch. Vyberať si môžeme zo širokého sortimentu. Funkčné, no fádne obaly výrobkov nahradili lákavé, pestrofarebné, s príťažlivým dizajnom. Po revolúcii sa u nás etablovali nadnárodné obchodné reťazce, ktoré nás zavalili tovarom z celého sveta. Časy, keď bola naša socialistická republika sebestačná, sú nenávratne preč. Dovážame všetko - od potravín cez kozmetiku a oblečenie až po techniku. Vlastnú výrobu sme si v priebehu posledného dvadsaťročia zlikvidovali, čím sme uvoľnili cestu zahraničnému kapitálu. A tak väčšina z vyše stovky našich veľkých podnikov, vybudovaných za socialistickej éry, dnes už neexistuje.

20 ROKOV PO. Hodnoty prítomnosti

Ako sa dnes cítite? Aký ste mali deň? Kto vás dnes nahneval alebo rozosmial? Mali ste vôbec čas na obed? A čo všetko ešte plánujete do noci pripraviť, urobiť? Možno takéto otázky nedostávame často a možno je naše bytie znecitlivené natoľko, že si ani neuvedomujeme, čo cítime, prežívame, na čo súbežne myslíme a ako sa vlastne topíme v každodennosti. Nemáme čas. Nemáme čas vnímať, vidieť, registrovať, chápať, spracovať prežité a dospieť k nejakému rozumnému záveru. A nemáme čas na oddych mysle a duše. A tak sa potácame medzi paradoxmi rýchlej doby a zlomky jasnejších obzorov a výšin ani netušíme.

Stránky

Top