Británia plánovala hádzať na nemecké vojská otrávené šípy

Práve zverejnené tajné dokumenty prezrádzajú, že Británia zvažovala v posledných štádiách II. svetovej vojny možnosť zhodiť na nemecké vojská milióny otrávených šípov. Šípy vyvinuli ako bojovú zbraň britskí a kanadskí vedci. Plánovali ich umiestniť do bômb a pri výbuchu by sa rozleteli na všetky strany. Jed, ktorým plánovali napustiť šípy, pozostával hlavne z uretánu, ktorý by bol spôsobil smrť nie neskôr než polhodinu po zásahu. Druhou zložkou bola substancia, ktorú v dokumentoch označujú len ako "X" a ktorá by bola spôsobila smrť v priebehu nasledujúcich 24 hodín.

Koľko atómových bômb bolo zhodených na Japonsko?

Každý, čo sa len trocha zaujíma o vojenskú históriu odpovie na túto otázku so slabým úsmevom: dve. Je to však skutočne pravda? V posledných rokoch sa množia poukazy na to, že atómové bomby, údajne vyrobené za druhej svetovej vojny v americkom programe nukleárnych zbraní označenom ako »Manhattan Project« možno vôbec neexistovali, ale že tieto Američanmi nasadené zbrane boli nemeckého pôvodu – ukoristené britskými a americkými špeciálnymi jednotkami, postupujúcimi s 3. americkou armádou na Durínsko.

Tajomstvá hirudoterapie

Z histórie medicínskych vied v stredoveku vyplýva, že púšťanie žilou patrilo v tomto období k obľúbeným terapeutickým zákrokom. Už za panovania cisára Karola Veľkého bolo púšťanie krvi povinne predpísané pre všetky kláštory s hospitálmi, v ktorých na tento účel slúžila zvláštna budova. Dnes celkom presne vieme, že pokiaľ bol tento zákrok naozaj vykonaný lege artis, umožnil úspešne predchádzať srdcovému infarktu a mŕtvici. Púšťanie žilou podľa stredovekých lekárov „riedilo“ krv, zvyšovalo jej prietok (znižovaním hodnoty hematokritu) a pôsobilo preventívne proti vzniku trombóz a záchvatových ochorení. Okrem toho odstraňovalo „krvné jedy“ (t.j. žlčové farbivá), ktoré blokujú liečbu u chronických chorôb a stimulujú uvoľnenie kortizónov v tele.

Zdravie z kláštornej lekárne

Aj keď sme v predošlej časti nášho seriálu citovali slová opátky Hildegardy o nadprirodzenej inšpirácii jej liečiteľského umenia, predsa môžeme i keď namáhavo rekonštruovať jej pramene. Ako prvý ona samotná uvádza bibliu. Vyplýva to z textu listu napísanému v roku 1146 cisterciánskemu mníchovi a opátovi v Clairvaux Bernardovi (1090-1153), neskôr prehláseného za svätého a učiteľa cirkvi. V ňom sa doslova dočítame: „Som nevzdelaná ľudská dcéra a nedostalo sa mi vyučovania o veciach vonkajšieho sveta, ale z vnútra som bola poučená od svojej duše.“

Stránky

Top