Divotvorný hrnček

oli raz dve deti, Janko a Anička. Nebožiatka nemali ani mamku ani otca, samy bývali v malej chalúpke pod horou. Nuž bolo im veru všelijako. Nevedeli si oprať ani uvariť, a čo horšie, ani si nemali čo. Ale hora nebola bezcitná, predsa im len nedala zahynúť. Od jari do jesene im dávala aj čosi do úst, aj dreva na zohriatie. "Lenže čo bude v zime?" strachoval sa Janko, ktorý bol starší a skúsenejší. "Čo bude s nami v zime?"

Dlhý, Široký a Bystrozraký

olo to za oných čias, keď mačky črievice nosili, žaby v čepcoch chodili, somáre ostrohami po uliciach štrngali, zajace naháňali psov. Vtedy žil v jednej krajine kráľ a mal utešenú a veľmi bystrú dcéru. Prichodili k nej na vohľady kniežatá a králi z ďalekých krajín, ale ona nechcela ani jedného, až napokon oznámila, že si vezme iba toho, kto dokáže tri noci pri nej bdieť a nedovolí jej ujsť. Chýr sa rozniesol široko-ďaleko a prichodili kniežatá i králi, aby si ju zaslúžili, ale nikto ju neustriehol a každý za svoju smelosť životom zaplatil. Povesť o princeznej sa dostala ďaleko, až za hranice do kráľovského hradu, do uší mladého kráľoviča Mateja, šuhaja pekného ako jeleň a bystrého ako sokol.

Dve sestry

de to bolo, tam to bolo: kde vodu hrabali - a piesok viazali. Žil raz muž so ženou a mali dve dievky. Jedna bola dcéra mužova a druhá ženina. Muž si obe dcéry rád videl, ale žena mala rada len svoju dievku a pastorkyňu nenávidela. Ustavične ju z domu vyháňala. Čo mala neborká dievka robiť? S ťažkým srdcom sa pobrala do sveta.

Sitno

Nuž, isto všetci viete, osud človeka býva všelijaký. Neviete? Ahá. Vy neviete, čo je osud. No, ako by som vám to vysvetlil? Jedni tvrdia, že osud dostáva človek do vienka, a nemožno proti nemu nič robiť. Iní zasa, že človek má osud vo vlastných rukách, a môže ho zmeniť. A tí ďalší, že zmeniť ho síce nemožno, ale dá sa prežiť horšie, či lepšie. Kto má pravdu? Sám neviem. Ale poviem vám rozprávku o sile osudu. Možno sami prídete na to, ako sa s ním popasovať.

Stránky

Top