Keď ›› Viliam Apfel píše o posledných chvíľach Bátoryčkinho života, špekuluje nad záhadnými motívmi z obdobia pred jej smrťou – a podľa mňa i pred útekom:
„Z toho sveta sa náhle pobrala len tri týždne po tom ako zmenila závet, pričom nejavila žiadne známky ochorenia. Čudné, nezdá sa vám? (…)“

Pokiaľ ide o možnosť úteku Bátoryčky, tak Turzov list svojej manželke môže byť pravdivý. Určite písal pravdu o tom čo našiel na hrade Bátoryčky, a z ľudských dôvodov mohol byť vtedy v šoku. Onedlho si ale uvedomil rodinné a okultné vzťahy, a tiež následky, s akými by sa spájal možný súd s Bátoryčkou, a nasledovný trest...

Poľský kráľ Štefan Báthory vládol v rokoch 1575 až 1586. A ako som spomínal – prijal Johna Deeho a Edwarda Kelleyho – dvoch veľkých černokňažníkov a alchymistov tej doby. Na dvor Štefana Báthoryho prišli v roku 1585 – a robili pred ním magické kúsky, pri ktorých aj vyvolávali duchov.

V počiatkoch vyšetrovania o Alžbete Báthoryovej ma na správny smer nasmerovali informácie o poľskom kráľovi Štefanovi Báthorym – ktorý v Poľsku hostil kúzelníkov a alchymistov z Anglicka, rovnako ako aj zmienka v článku v „Novom Čase“ o stole so šiestimi kamennými stoličkami, ktoré sa majú nachádzať v podzemných tuneloch Čachtíc. Obraz Alžbety Báthoryovej sa v mojom vyšetrovaní ukazuje byť odlišným od oficiálnej verzie. Alžbeta – o čom sa historici zdráhajú hovoriť alebo túto skutočnosť zľahčujú – bola ženou, ktorá sa venovala čiernej mágii, inými slovami, bola nielen vrahyňou, ale aj čarodejnicou.