Miestni obyvatelia, ktorých vypočúvali vedci, ktorí prišli preskúmať explóziu v Tunguzke sa zhodli, že tesne pred hrozivým zábleskom sa stromy, jurty (nomádske obydlia) a kusy pôdy vzniesli do vzduchu, pričom vlny v riekach smerovali proti prúdu. Tieto pozorovania sú priamych dôkazom toho, že sa tam odohrala vákuová implózia, nasávajúca všetko smerom k svojmu centru, súčasne tam ale bola aj zložka pôsobiaca opačným smerom, pretože stromy v epicentre výbuchu popadali smerom von od centra. Rozdiely v smerovaní poukazujú na použitie technológie na vyrovnanie výbušných síl!

Vráťme sa k 30. júnu 1908 a pozrime sa na všetko, čo sa stalo očami svedkov. Celá udalosť sa odohrala približne takto. Približne o 7:15 ráno sa meteorit pohyboval po trajektórii z juhovýchodu na severozápad. V Preobraženke uvidel I. M. Voložin „pás dymu z ktorého šľahal oheň“, ako letí naprieč oblohou. To bol meteorit, ktorý sa rútil k zemi.

“Divadlo pokračovalo celú štvrť hodinu v najžiarivejšej forme a potom začalo postupne slabnúť a ukončilo svoje vystúpenie v zhluku jasných lúčov, ktoré dosiahli výšku 80° nad horizontom. Mrak, ktorý sa objavil na východe sa rozplynul. Potom úplne zmizol aj ten druhý, takže o desiatej večer bola obloha zase jasná a svietili na nej svetielkujúce hviezdy.”

Meteority a kométy takto nelietajú! Tisícky pozorovateľov sa nemohli pomýliť v tom čo videli, pretože nebo bolo v to ráno bez oblakov. Ľudia žijúci vo vzdialenosti viac ako 800 km od miesta, kde vesmírny návštevník dopadol, pozorovali nezvyčajný let obrovských ohnivých telies, z ktorých lietali iskry a zanechávali za sebou dúhové stopy. Najdôležitejšie je však to, že nevideli jedno a to isté teleso, ale rôzne „sféry terminátorov“, ktoré sa líšili vzhľadom a správaním.