„Neboj sa, brat môj, toto je len simulácia, sme v Sále spomienok, v Sále poznania Zeme, neboj sa toho, čo sa bude diať – je to len veda a ilúzia – svet ilúzie. Niečo uvidíš a to, čo uvidíš bude pravda.“

„Pozerali sme sa v nemom úžase. Oblaky akoby s božou pomocou zmizli a pod nami sme videli trblietavý svet plný vyšších bytostí. Ako sme klesali videli sme rozprávkové mestá týčiace sa do nebies, mohutné stavby, nadpozemské a takmer neuveriteľné pri pohľade na jemné kontúry budov. Vysoké vežičky a vyduté kupoly a od veže k veži sa ako pavučina tiahli mosty a rovnako ako pavučiny sa skveli živými farbami – červenou a modrou, fialkastou a fialovou a zlatou – zvláštne, keďže tu nebolo slnečné svetlo. Celý svet bol skrytý za oblakmi. Letiac od jedného mesta k druhému som sa obzeral navôkol a zdalo sa mi, že celá atmosféra žiari, všetko na nebi bolo zdrojom svetla – nebolo tu ani jedného tieňa – a predsa som nevidel žiaden centrálny zdroj svetla. Vyzeralo to, že svetlo vydáva samotný obal z oblakov – svietilo rovnomerne a malo takú kvalitu, až bolo ťažké uveriť, že také svetlo môže jestvovať – také čisté a jasné.“

„Naozaj prispôsobivé,“ pomyslel som si. Nebol som zvyknutý na takéto zaobchádzanie, no mal som pocit, že si na to budem musieť zvyknúť. Keď som sa bezpečne usadil, zahľadel som sa opäť na obrazovku a od úžasu som zatajil dych. Učili ma, že Zem je plochá, no teraz som bol už múdrejší, lebo som videl, že je guľatá ako lopta, s ktorou som sa ako malý hrával. Nachádzali sme sa vysoko nad zemou a stúpali sme stále vyššie a vyššie, až sme napokon opustili atmosféru.

Fialovú farbu popoludňajšieho neba zrazu preťala snehovo biela čiara – akoby boží prst odsunul temnotu, aby odhalil svetlo pod ňou. Ligotavý strieborný objekt na čele čiary prešiel oblohou tak rýchlo, že bolo takmer nemožné zachytiť ho okom. Náhly záblesk svetla a objekt zmizol do čierňavy vesmíru.

Všetci sme si políhali na chrbát do trávy na lúke v skrytom údolí vo výške asi 7,500 metrov nad morom. Nad nami sa čneli ostré štíty, ktoré obkolesovali teplú a príjemnú krajinu väčšiu ako Britské ostrovy – má mnoho tajomstiev, ale žiadne nie je také zvláštne ako toto nádherné údolie ešte z čias Potopy. Zvláštnejšie je už len hádam to, že tu kedysi sídlili Bohovia.