Nemal som v úmysle vysvetľovať zmysel KÓDU KRÁĽA SVATOPLUKA, ukrytého v texte ROSY VÝCHODU – začal som jednoducho písať príspevky, ktoré zdanlivo s KÓDOM nesúviseli. Týkali sa skôr mojej každodennej skúsenosti so svetom, ktorý prežívam a s Cestou. Dnes, po roku však vidím, že všetky moje príspevky navzájom súvisia – sú spojené neviditeľnou niťou, tajným kódom kráľa Svätopluka... A tak veci a udalosti, ktoré som opisoval ako „náhodné“ a navonok nesúvisiace, dostávajú rekapituláciou mojich poslednoročných príspevkov zmysel, ktorý by sa mi javil ako n e u v e r i t e ľ n ý, ak by...

Vybrali sme sa po ľavom brehu k tým malebným plážičkám na vzdialenej druhej strane – kráčali sme a všade bujnela jar: vo výmoľoch poľnej cesty sa v poludňajšom slnku leskli zbytky kaluží, ale inak neostalo po lejakoch ani stopy. Ako sme išli, pomedzi konáre kríčie a stromov s mladým listovím sme vnímali pokojnú hladinu s jazera, ktoré v nás napriek aprílovému chladu priezračnej vody, vyvolávalo pokušenie ponoriť sa a plávať... Obaja psi pobehovali popri nás – starší Cebo cupital vyrovnane a odhodlane, vytrvalo a ako vždy popredu, mladší Deny raz na jednu, potom na druhú stranu, potom zaostane kdesi vzdadu, zaraz nás dobehne a predbieha, akoby sa nevedel nabažiť nových a nových psích zážitkov...

Mlčanlivé rady štvorcov z plastu, nehybné sú bez rozhodnutia človeka... Každý z prstov v predklone, každý v inej dráhe čaká na povel... Kdesi sa už rozhodlo – okamih štartu, ale aj dnešný príbeh víťazov... Kto je t e n, čo všetko rozhoduje? Štart! Poklus prstov mení sa na cval a trysk – na lúke virtuálnej pamäti ostáva len stopa vašej jedinečnosti... Stroj na písanie - protéza na rukách, čo reaguje na vôľu prstov... Kto je t e n za vôľou prstov? Vieme iste, že bez zámeru sú nehybné – stopa textu nevychádza z vôle našich prstov! Sú tu iné pokyny, to je celkom j a s n é... Dokážeme zistiť, kto tu tomu kraľuje? Stopujme dnes pretek prstov, no i vôľu, ktorá sa prejavuje v ich pohyboch... Sledujme to teraz a tu... Nespustime pohľad z reality – a spolu sa vydáme na dobrodružný výlet Kráľovi oproti... Takže: vôľa mojich vlastných prstov prichádza z predlaktia a ešte vyššie – z ramien... Alebo azda priamo z hrude? Brušká prstov sú prepojené s čímsi v rukách a tie zasa s čímsi „vyššie“ - celkom dobre to môžem pozorovať a cítiť...