Prvú časť tohto článku som uzavrel stručným zamyslením o Védskej/Hinduistickej náuke o Jugách, idei, že história nasleduje cyklus súvisiaci s Platónovou náukou alebo vekmi (Zlatým, Strieborným, Bronzovým a Železným, alebo „Temným” vekom). Väčšina hinduistických záznamov pripisuje každému z týchto vekov nepravdepodobne dlhé časové obdobia, ale jeden relatívne moderný mysliteľ, Šrí Juktéšvar, guru vplyvného jogína dvadsiateho storočia, Paramahansa Jóganandu napísal, že pôvodne sa predpokladalo, že cyklus Júg súvisel s precesným cyklom (Juktéšvar prideľuje tomuto cyklu približne 24000 rokov, moderná astronómia ho umiestňuje blízko k 26000 rokom, ale v rámci tesných limitov. Platón udáva presné, numerologicky zaujímavé kánonické číslo 25920 rokov – 6x6x6x120). Okrem toho, v štandardných záznamoch Kali Jugu (alebo Temný Vek) nasleduje ihneď nový Zlatý Vek. Toto nedáva zmysel; po konci zimy nenasleduje bezprostredne leto.

Synonymický slovník programu Microsoft Word vymenúva dva významy slova „mýtus”: legenda a klamstvo. Čo je zaujímavé, výrazy pre „legendu” nezahŕňajú „klamstvo“, zatiaľ čo synonymá pre „klamstvo” nezahŕňajú „legendu.” Napriek tomu sa bežne používajú obidve definície, často bez rozmyslu, a v niektorých prípadoch súčasne.

Zaznamenaná v grafe, história Egypta neukazuje dlhý, stály, postupný zostup (od slávy Veku Pyramíd po Ptolemaiovskú morálnu a umeleckú dekadenciu až k zániku Egypta ako koherentného celku pod Rímskou nadvládou). Graf skôr ukazuje sériu vĺn s brázdami viac alebo menej rovnakými, a každý vrchol spravidla nižší než ten predchádzajúci – ako vlny na pláži po búrke. Ale nepopierateľne je vo svojej výške veľmi skoro po svojom začiatku (trochu ako štart automobilovej technológie s prvým vozom bez koní, s postupom za pár rokov k Ferrari z roku 2005 a potom postupne vracajúc sa späť k Fordu modelu T).

Ľudia sú menej hlúpi, než sa domnievajú naši arogantní akademici. Avšak, ľudia sú aj nediskriminujúci. Divoko špekulatívne, dokonca bláznivé práce sú prijímané ochotne, naozaj oveľa ochotnejšie, než čokoľvek založené na prísnej učenosti. Erich von Däniken je oveľa populárnejší ako R. A. Schwaller de Lubicz (čo je pravdepodobne nevyhnutné s výnimkou nejakého ideálneho sveta počas Zlatého Veku) a, samozrejme vzhľadom na ciele Hollywoodu a TV, sú to vždy ratingy a doláre produkujúce záhady/bludárstva/alternatívy, ktoré získavajú najväčší priestor na obrazovke i väčšinu vysielacieho času.