SMARAGDOVÁ DOSKA V.: Obyvateľ Undalu

Často sníval som o pochovanej Atlantíde, stratenej v dobách, ktoré pohltila tma. Z aeónu na aeón si ty jestvovala v kráse, jas svietil skrze temnotu tmy.

Mocný vládca, všetkému pozemskému vládnuci, Pán Zeme v dni Atlantskom. Kráľ národov, majster múdrosti, Svetlo skrze Suntal, Strážca Cesty, prebýval vo svojom Chráme, Pán Undalu, Svetlo Zeme v dni Atlantskom.

SMARAGDOVÁ DOSKA IV.: Zrodenie Vesmíru

Načúvaj, ó človeče, hlasu múdrosti, načúvaj hlasu Thotha, Atlanťana. Voľne dnes dávam ti svoju múdrosť, z času a priestoru tohoto cyklu; majster mystérií, Slnko rána, Thoth, učiteľ ľudí, je zo VŠETKÉHO.

Kedysi dávno, vo svojom detstve, ležal som pod hviezdami na dávno pochovanej Atlantíde, snívajúc o mystériách ďaleko nad ľuďmi. Potom v mojom srdci vyrástla túžba ohromná, podmaniť si cestu, ktorá viedla ku hviezdam. Rok čo rok som hľadal múdrosť, hľadajúc nové poznanie, nasledujúc cestu, až nakoniec moja Duša, v obrovskej námahe vymanila sa zo svojho otroctva a odrazila sa preč. Slobodný bol som z otroctva ľudí zeme. Slobodný od tela, mihol som sa tmou. Konečne sa mi odomkol hviezdny priestor. Slobodný bol som od otroctva tmy. Teraz až na konci vesmíru hľadal som múdrosť, ďaleko nad poznaním ohraničeného človeka.

SMARAGDOVÁ DOSKA III.: Kľúč k Múdrosti

Ja, Thoth, Atlanťan, odovzdávam svoju múdrosť, svoje poznanie, svoju silu. Slobodne to odovzdávam deťom ľudí. Kiežby i oni takto ďalej odovzdávali, aby závoj tmy sveta z jedného konca na druhý mohol byť prežiarený múdrosťou. Múdrosť je silou a sila múdrosťou, jedna s druhou navzájom, zdokonaľujúc celok.

Nebuď pyšný, ó človeče, na svoju múdrosť. Rozprávaj sa s nevedomým tak dobre ako s múdrym. Pokiaľ niekto príde k tebe plný poznania, načúvaj mu a dbaj ho, lebo múdrosť je všetkým.

SMARAGDOVÁ DOSKA II.: Siene Amenti

Hlboko v srdci Zeme ležia Siene Amenti, ďaleko pod ostrovmi potopenej Atlantídy, Siení Mŕtvych a siení života, kúpajúce sa v ohni nekonečného BYTIA.

V hlbokej minulosti, stratené v časopriestore, Deti Svetla pozreli dolu na svet. Uvideli deti človeka v ich porobe, spútané silou zvonku. Vedeli, že až oslobodením sa z otroctva, by sa človek mohol zdvihnúť zo Zeme k Slnku. Zostúpili dolu a stvorili si telá, berúc na seba ľudskú podobu. Majstri všetkého bytia potom prehlásili: „Sme tými, ktorí stvorení z vesmírneho prachu, podieľajúc sa na živote z nekonečného BYTIA; žijú vo svete ako deti človeka, rovnako a predsa rozdielne od ich žitia.“

Stránky

Top