Jeden z významných, ale dosť neznámych príbehov z neskoršieho staroveku, je výprava na východ z egyptských prístavov v Červenom mori cez šíry oceán po dobu 40 dní a 40 nocí, k legendárnemu prekladisku Muziris, ležiacemu na indickom juhozápadnom, alebo malabárskom (Malabar) pobreží, v dnešnom indickom štáte Kerála. Jednalo sa o veľký navigačný výkon, technologický krok vpred, porovnateľný s objavom Amerík pri oboplávaní sveta Francisom Drakeom.

›› Ogdoada (Osmoro, pozn. prekl.), nazývaná taktiež Hehu alebo Večná, nebeskí vládcovia kozmického veku. Sú považovaní za predchodcov nám dnes známeho egyptského náboženského systému. Bohovia Ogdoady sa zaujímali o zachovanie a prosperovanie božského sveta a neskôr i nepriamo o formovanie ľudstva.

Kniha mŕtvych je zbierkou pohrebných textov a zaklínadiel Starovekého Egypta navrhnutých ako pomoc človeku na jeho ceste cez podsvetie do posmrtného života. Verilo sa, že bez týchto zaklínadiel človek podsvetím prejsť nemohol. Kniha obsahuje zaklínadlo s názvom „Štyridsaťdva vyhlásení Čistoty“ alebo „Negatívne spovede“. Toto zaklínadlo sa skladá z priznania prehreškov, o ktorých veril majiteľ hrobky, že sa ich počas života dopustil. Verilo sa, že všetky zločiny spáchané voči Maat by mali byť spísané, aby mohli byť ľahko odpustené.

Maat, tiež známa ako Ma´at alebo Muh-aht, bola ženským božstvom v Starovekom Egypte, ktorá reprezentovala pravdu, spravodlivosť, rovnováhu a morálku. Dcéra egyptského boha slnka Ra a žena mesačného božstva Thovta, bola pre Egypťanov stelesnením spravodlivosti. Rozhodovala o tom, či človek úspešne dosiahne posmrtný život vyvažovaním duše pierkom pravdy, ktoré predstavovalo kozmický poriadok a stabilitu univerza. Najstaršie záznamy, v ktorých je spomínaná siahajú až do Starej ríše, viac ako 2300 rokov do minulosti.