O prokletí

Někdy jsme neklidní a nevíme proč, jindy se divíme, proč se některá zvířata chovají divně. A také z nabídnutého dialogu pochopíme, že dobro zvítězí nad zlem. A to je dobrá zpráva, viďte?

Urieknutie, porobenie alebo prekliatie?

Pamätám si, ako so slzami v očiach zo železnej mrežovanej nemocničnej postieľky sledujem vzďaľujúci sa otcov chrbát. Je to úplne prvá spomienka v mojom živote. Mala som dva roky a v nemocnici som strávila nekonečný týždeň po veľkej rodinnej oslave. Príčinou bolo podľa lekárskej správy infekčné črevné ochorenie. Iba u mňa. U nikoho iného z oslavujúcich dospelých a detí. Mama, racionálne založený človek, na bylinky veľmi neverila. Moje sťažnosti na bolesti brucha a hlavy po stretnutí s niektorými ľuďmi pripisovala tomu, že sa mi nechce do škôlky či do školy, že nie som teplo oblečená alebo som hladná. No verila na silu antibiotík. Na druhý deň po mojom pomrnkávaní sme s príznakmi choroby obvykle sedeli v čakárni u lekárky. A tak som, mimo chvíľ strávených u starej mamy na dedine, vyrástla na penicilíne doma v meste alebo v niektorej nemocnici. Aj dnes ma už pri predstave horkej tabletky napína na vracanie.

Top