SPUSTIA BUBNY DOBY KVASENIE?

"Sme natoľko duchovne skolonizovaní, že keď niekto vytiahne jadrové témy našej kultúry, tak to vyzerá ako podozrivá exotika. Pravdaže, sú aj univerzálne témy, z ktorých sa však stali klišé, ako spievať o láske, potom ešte o láske, a nakoniec o láske. To sa môže. Môže sa spievať aj o búchaní, chlastaní, grcaní, to sa ešte môže. V krásnej piesni, ktorá by už dnes nemohla „rotovať“ - „Balada o poľných vtákoch“, je napríklad spomenutý údel Kainov, teda prvok kresťanskej mystiky, ktorá je bežná. Takisto ako v „Neobzerajte sa pani Lótová“. To nikomu nevadí. Čo je teda až také čudné na tom, že sa v mojich textoch mihne tu dobrodruh a rebel Popolvár, inde Svarogov Slncový kôň, Rod, Lada, Vesna, Perún, alebo divice tancujúce na krížnych cestách."

K Dušičkám: Sme, bytosti, v jednom kruhu

Keď sa rozvinula spotrebná pakultúra do dnešnej slaboduchej podoby, vo chvíľach takmer beznádejných pre ľudí prírodne uvedomelých, našli sme stopy predkov načiarané na tvári Matky Zeme. Letecké snímkovania rok čo rok umožňujú objaviť ďalšie obradné kruhové miesta ohraničené kruhovou palisádou, sústredenými zemnými valmi a priekopami. V zemi slovenskej sú ich desiatky. Keď sa pozrieme na Zem očami vtákov, vidíme samé štvoruholníkové stavby a parcely. Je príznačné, že v dobách slobody prírodného duchovna to boli kruhy, ktoré stelesňovali celostnejší - kruhovejší pohľad našich predkov na svet.

Stránky

Top